Alex Hyakishi

Jméno : Alex Hyakishi
pohlaví: žena
Věk: 19
vesnice: Iwa
Hodnost: ANBU
Sensei: bývalí Gobiho jinchuuriky
Klan: Hyakishi (vymretí klan)
Kekkei Genkai: Hono no satoshi- ovládanie akéhokoľvek ohňa alebo ohnivej techniky- pravdaže okrem Amaterasu
Povaha: nedá sa popísať jedným slovom, ale ak by ste to skúsili.. nazvali by ste ju všechuťou, od chladnej stránky po najroztomilejšie tváre.. no i keď utrpela kvôli Gobimu, tak či tak dokáže byť silná ako ostatní
Vzhled : čierne dlhé vlasy po pás, nosieva čierny plášť, má modré oči a je vysoká nejakých max. 168 cm.. na svoj vek je celkom krpec
Podstata: oheň a vzduch, s Gobiho chakrou ovláda zatiaľ len 3 podstaty

Životopis: Poznáte to, narodí sa malé dievčatko šikovným shinobi, ktoré vychovajú podľa starých tradícii klanu. Klan Hyakishi, neslávne známy klan ohňa, ktorý dokázal ovládať oheň len pomocou vôle.. Práve v tom klane som sa narodila. V rodine, kde žila len moja mama a otec. Moje deststvo prebiehalo celkom bez komplikácii. Nazvali ma dokonca géniusom ich klanu. Prečo? Pretože už v 5 rokoch som začala ovládať podstatu ohňa. Moji rodičia ma chceli naučiť ovládať to pevnejšie pomocou vôle, pretože môj oheň bol.. ako to nazvať.. výbušný? Stačil jediný výkyv mojej nálady a niečo v okolí, čo bolo náchylné na výbuch vybuchlo. Čo vám asi k tomu poviem? Nezvládateľné dieťa.. Rodičia ma nechceli dať do akadémie, práve kvôli mojej povahe a zaujímavosti toho KG.. Lenže povedzme, že som ich "presvedčila"? Polovicu domu som prevrátila hore nohami, len aby som sa dostala do akadémie. Rodičia boli z toho na nervy, no kto by nebol? Lenže musela som prisľúbiť, že budem svoju povahu držať na uzde. Mala som vo zvyku len tak vybuchnúť a dospelí nechceli, aby som náhodou práve týmto niekomu ublížila. No, lenže nastal hneď prvý deň školy a vytočil ma jeden z machrov triedy, ako ich nazývali. Vtedy som to ale nevyriešila svojím KG, ale ručne stručne. Vrazila som mu päsťou. Presne v ten deň sa boli sťažovať jeho rodičia. Ja som sa bránila, že si nemal začínať ako prvý, lenže som aj tak dostala domáce väzenie. Nedokázala som celé 2 týždne zostať sedieť na zadku, tak som ušla von. Tu začali ako aj moje problémy, tak aj moje riešenie osudu. Na hraniciach vesnice Iwagakure som našla jedného postaršieho pána. Hoci som nevedela nijak zistiť silu svojho protivníka, z neho akoby tá sila len tak vyžarovala a rozdával ju ostatným. Zbadal ma a otočil sa mojím smerom. Ja som sa rýchlo skryla za strom. Ja viem, že tam si dievčinka, ozval sa chrapľavý hlas, ale bol veľmi vľúdny. Pomaly som vyšla spoza stromu a pozrela na neho. Usmieval sa na mňa. Kto si? vyšlo zo mňa. Ozval sa smiech. Ten muž sa smial. Nadurdene som po ňom zazrela. Takže mladá generácia moc nevie o jinchuuriky, čo Tsuchikage- san? smial sa ďalej, potom zakašlal a pozrel na mňa. Som jinchuuriky 5-ocasého démona, Gobi no Houkova, som Ren a čo ty dievčina? spýtal sa ma celkom milo. Ren.. no to meno sa možno na neho hodilo. Som Alex Hyakishi, predstavím sa a poškrabem sa na hlave. Vtedy som mala 7 rokov, keď som sa zoznámila s Renom a mojím budúcim senseiom. Hyakishi.. hm.. takže ty si to malé výbušné a neovládateľné dievčatko? uškrnul sa na mňa. Cítila som na tvári menšiu červeň. To sa o mne povráva vo vesnici? zľaknem sa. Ren prikývol. Pravdaže, si jedna z najznámejších osôb, ak nepočítam aj mňa.. zasmial sa. Potom mi naznačil nech podídem k nemu. Trochu opatrnejšie som podišla a sadla si oproti nemu. Vlastne, Alex.. ty vieš čo je to jinchuuriky a bijuu? zrazu sa ma spýtal. Ja som záporne pokrútila hlavou. To slovo ma celkom mátalo odkedy ho povedal. A mám ti povedať, čo to znamená alebo čo to je? znova otázka, znova som odpovedala mlčaním a prikývnutím hlavy. Tak dobre.. začnem.. a začal mi rozprávať o dejinách a histórii jinchuuriky a bijuu. Povedal mi, že v Iwe je len jeden bijuu a to je Gobi no Houkou a práve Ren je súčastným jinchuuriky, pred ním bol Han a iný.. Tak zaujato som počúvala jeho vysvetľovanie, že sme si ani nevšimli kedy padla noc. Vtedy si to len Ren všimol. Napadli nás banditi. Ja som sa schúlila, nedokázala som bojovať, hoci som ovládala Hono no satoshi, ale len z časti. Alex, môžeš otvoriť oči, ozval sa Renov hlas. Pomaly som otvorila oči a vyrovnala sa. Banditi ležali bezvládne na zemi. Niečo je zle Alex, drž sa pri mne.. mám zlý pocit.. povedal a vzal ma za ruku. Išiel len rýchly krokom, ale ja som za ním doslova bežala. Keď sme došli do vesnice, videli sme oheň. Ja som vyľakane pozerala do vesnice. To nemôže byť pravda! Napadli nás! Ren ma vyhodil na plecia a bežal do vesnice. Keď sme hľadali mŕtvych, tak sme našli len pár ANBU, vesničanov ale najmä ostatných shinobi, ktorí asi boli zaskočení z náhleho útoku na vesnicu. Najväčšia rana však bola tá.. že zabili aj mojich rodičov. Boli v našom dome, spálení na uhoľ. Zosunula som sa k ich telám a dala sa do plaču. Neviem ako dlho som plakala, keď mi na plece padla mohutná Renova ruka. Poď Alex, zájdeme do úkrytu za Tsuchikagem.. povedal mi a utešoval ma. Po tejto udalosti sa mi stal Ren ako druhým otcom. Ale stále som nevedela čo ma Ďalej čaká. Roky plynuli a Ren ma učil sebaovládanie a pomáhal mi pri ovládaní Hono no satoshi. Pomohol mi odhaliť aj môj druhý element, za čo som mu asi rok Ďakovala, lebo som potom ho nejak kombinovala s ohňom. Vznikali teda ešte silnejšie ohnivé techniky. Náš vzťah bol výborný. Stala som sa veľmi ľahko chuuninom, za čo som ďakovala len a len Renovi. Bol vynikajúci učiteľ a vedel ma dobre usmerniť. Lenže ak je dlho dobre, tak zase nastane zlom vo vašom šťastí. Ja s Renom a ostatnými ANBU sme mali za úlohu zlikvidovať istých banditov. Lenže čo sme neočakávali, boli silnejší ako my. Ja som sa s Renom dokonale dopĺňala, jeden z ANBU išiel rovno po posily. Vedel, že na to nestačí už ani Ren. Bol mimo fyzičky a už to nebolo to čo bývalo. Však 60- ročný chlap.. no akože to už by mal ísť do dôchodku, lenže ako jinchuuriky nemusel a ani nemohol. A zrazu to prišlo. Zabili Rena a utiekli. Trvalo pár minút kým sa Gobi rozhodol vyjsť z Renovho tela. Vtedy sa ma snažili ANBU odtiahnuť, lenže ja som im odolávala. Vtedy ma ANBU nechali na mieste a na mňa pozeral Gobi. Nenávistným pohľadom. Čo je?! Čo tak zazeráš, Gobi?! Je to tvoja vina, že je Ren mŕtvy! cítila som sa bezvládna a bezmocná, dokázala som len kričať a nadávať. Vtedy Gobiho pohľad znežnel. Chceš sa stať jinchuuriky, dievča? spýtal sa ma Gobi a pozeral na mňa. Prekvapene som na neho pozrela. Prečo by som mala?! zaprskala som nenávistne. Ren niesol nejaký odkaz, že nikdy nesmieme odcudzovať ostatných, nechcela by si jeho odkaz niesť ty? Poznala si ho najlepšie z ľudí.. vysvetlil mi trpezlivo Gobi. ANBU sa pomaly priblížili a zviazali ho pečaťnými reťazami. Vtedy sa začal Gobi metať. Prestaňte! zakričala som na nich.. je tu niekde niekto, kto ovláda pečatenie? spýtala som sa ANBU.. jeden z nich vystúpil a povedal, že on.. Zapečať Gobiho do mňa. povedala som mu. Vtedy dal ANBU dole masku a nechápavo na mňa pozeral. Sprav to! zasyčím na neho.. vyľakane prikývol a začal pečatiť. Gobi bol v tú chvíľu pokojný. Keď ANBU dokončil pečatenie, ja som sa zrútila do bezvedomia. Keď som sa zobudila v nemocnici v Iwe, sedel vedľa mňa Kage.. Čo si to spravila? Vieš že si to teraz skomplikovala? povedal mi smutne. Gobi sám chcel, aby som bola jeho jinchuuriky, nikoho iného by neprijal.. pokrútim hlavou. Kage si povzdychol. Máš pravdu dievča, Sám som si vybral teba, ozvalo sa mi v mysli a Kage prekvapene na mňa pozrel, ja som vyľakane pozerala pred seba. Keď si si vybral Gobi, pokrčí Kage plecami a vstane. Pri dverách zastane a pozrie na mňa. Zajtra nastúpiš na Renovo miesto v ANBU a žiadne výhovorky! myklo mu kútikmi úst a ja som sa tiež pousmiala. Moje meno je Kokou, tvoje dievča? ozvalo sa mi ešte v hlave.. Alex.. šepnem nahlas a pozriem von oknom.. Na druhý deň som naozaj nastúpila namiesto Rena ako ANBU, ktorí ochraňujú Kageho.. no kto vie čo ma ešte čaká.. Ešte stále musím ovládnuť Gobiho.. to ma asi čaká..

(dúfam že to postačí ._. 2 hodiny som nad tým sedela)

dobre a alex vitaj tu medzi nami

Som veľmi potešeni že ona práve prišla hehe že ? Welcome

však som to ešte nedokončila, radujete sa zaujímavo dopredu

no Povolené!