Jazero v údoli konca

Dracek te olizne a ja se usmeju

*pohladim svoju tvár a poviem* A vlastne, kto si ty? *poviem potichu*

Eeh? Ty si Kazekage? *tvarim sa prekvapene*

Promin, takto som to n-nemyslela *zakoktám* som Angel *mam prikrytú pusu rukov*

*Spomeniem si, že to isté mi vravel Nomi. A náhle sčervenam v tvári*

Ah, promiň...jja moc nekomunikujem s ľudmi *zakokcem znova*

Eeh? Zamiluješ?... *sčervenám ešte viac od hamby*

*Divam sa na teba udivene...nakoniec sa zasmejem*

Podľa mňa je to zlaté *sčervenám a usmejem sa*

Jo *kyvnem hlavou a jemne sa usmejem*

Pojdem rada *usmejem sa*

*sadnem si s tebou na draka a pomaly odlietame*

*Vratim sa sem rychlo zo Suny a hladám Nomiho. Ked pri tom idem, potknem sa* Au *ked sa po chvili postavim, najdem v zemi lesklý kameň* čo je to? *nastavim ho v ruke oproti slnku a zistím, že je to malá lienka v jantaru* Wow *schovám si ho do vrecka a idem ďalej. Hneď pri tom zistím, že má bolí noha, ale ajtak idem ďalej*