Lesy v údoli konca

Hah tak to je mi líto, promiň že sem se zeptal *řeknu a dám ti ruku na rameno*

Nie, nevadí.. *poviem potichu a nechám jeho ruku na mojom pleci..* Už je to skoro 3 roky a stále sa s tým neviem vyrovnať

Chceš nějak pomoci? Vylákat se na rameni?

Plakať by som už dávno nemala.. *poviem potichu a opriem sa o jeho rameno..* Postačí objatie..

Dobře *řekne a obejme tě*

*nechám sa objať, potom sa k nemu mierne natisnem a zatrasie mnou vzlyk..*

Aspoň ze té nenávidí vlastní sestra *zašeptá*

*začujem to a pozriem na neho, na tvári mám už zaschnuté slzy..* Nenávidí vlastná sestra? *šepnem*

*jen kývne a pritiskne si tě víc*

*nechám sa a potom mu len šepnem..* Ak mi povieš.. čo trápi teba?

Ale to niv

No tak dobre.. nebudem tlačiť na teba.. *objímem ho po chvíli..* Hoci sa poznáme iba chvíľu..

Dobře *řekne a dál té drží v oběti*

Uhm.. nechcem nič namietať.. lenže držíme sa v objatí už dlho.. a moc sa nepoznáme *poviem potichu*

Ach promiň *řekne a pustí tě*

Uhm.. *keď ma pustí, tak som pocítila chvíľkové pichnutie osamelosti, ale okamžite to prešlo..* Uhm.. a prepáč za ten včerajšok.. *poškrabem sa vzadu na hlave*

Vpohode *usměje se*

*potom zmĺknem, lebo neviem čo povedať, prehrabnem si vlasy a pozerám na neho..*

A co teď? *usmeji se na tebe*

Nemám tušenia *pokrútim hlavou a pozriem na neho*

Zajdeme na jídlo? *zeptá se*

No.. tak dobre *prikývnem napokon..* A kam?

Nevim

Uch.. povieš, že poďme sa najesť a popri tom nevieš kam? *._. povzdychnem si* No tak poďme sa do Iwy najesť.. zatiaľ jediná vesnica, ktorú ako tak poznám..

Dobře, ale ved mě *řekne a stoupne si*